Zbierka vyšla vo vydavateľstve ZRNO v roku 1993


Kosec

Obesiť mŕtvu trávu
na drevo.
A nechať všetkým slobodu.
Nezabiť. Ani pavúka,
čo na steblách tká
šaty pre muchy.

Len jemne chytiť do ruky
plačúci klások. A pobozkať.
Stiahnuť z neho sneť.
Z dlaní mu spraviť hrobku
a chvíľu nechať spočinúť.

A potom vrátiť späť.
Medzi bratov, na spoločnú kôpku.


Matka

A spoznám krásu tvojej vrásky,
čistotu slzy padnutej
na posteľnú plachtu,
ktorú večer naťahuješ,
lebo veríš,
že sa vrátim.


Detské ráno

Sú návraty. Aj do svitania.

Na počiatku bola starenka.
A potom detstvo.
Kazematy teplej periny
predlžovali ráno a v kuchyni
habkal šuchotavý krok
a voňala káva. Tak zvláštne. A vždy ako
prvý raz. (Dnes jej už niet.)
Ústočká detských modlitieb
žehnajú mäkkosť striedky
a ako psíci kávu sŕkajú.
Som opäť doma...

Tri korunky na hlavu,
že sa deti nehrajú!


Za starým otcom

Zvony plačú requiem.
Prvý raz ich nerozhojdal.
Preto plačú.

Sčernela chrámová sieň.
Beloba kvetov vonia lafetou
a hudba zvonov klesá za teba,
za svojím milencom.

Osirel dom.
A Boh si ráta vyvolených.
Zvony to nechápu,
snáď preto driapu
tichosť večera.

Spievajte Te Deum,
anjelov krídel šum
má nového milanca.
Zvonára Oravy.

Dnes umiera.


Fiat lux

A nebolo viac tmy.
Boh tak chcel.
A preto stvoril
človeka,
aby bola
aj
tma.

I prišiel
Syn človeka,
aby bolo
svetlo.


Tíšenie bolesti

Zem vsáva mäkkosť detských nôh.
Len kameň tvrdo kopíruje človiečkovu stupaj.
Tak tvrdo, že aj Boh
bolesťou kriví tvár,

schádzajúc z výšin
utíšiť svojho miláčka.
Nesie mu psíka.

Pst, teraz už neštekaj!