Zbierka ešte len čaká na vydanie


Matky
 
Vždy majú niečo skryté v dlani,
drobnôstku, ktorá tíši detský žiaľ.
V samote plačú po sklamaní,
život im dávno viac vzal, ako dal.
 
Nikdy nie striedka, iba kôrka
vpísaná je v ich dennom osude,
nie je však pre ne v ústach horká.
Kým budú s nami, inak nebude.
 
Na veky vekov iba matka.
Ešte aj v nebi bude opodiaľ
a v dlani skrytá drobnosť sladká.
 
Kôročka, ktorá stíši detský žiaľ.



Prekáračky
 
Ja vravím A,
Boh riekne Zet.
Predo mnou tma,
on vraví Leť.
 
Mám rád svoj sen,
Boh vraví Lži.
Chcem šťastie len,
on riekne Ži.
 
Chytá ma plač,
Boh sa smeje:
Čo si to zač
bez nádeje?
 
Ja poviem kvet,
Boh zas lúka.
Keď rieknem zet,
on A núka.